pochádza zo Senice; v rokoch 1976-1980 vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ruštinu a angličtinu. V čase od 1982 do 1984 pracovala v Literárnovednom ústave SAV; roku 1984 začala – azda pod vplyvom staršieho brata, ktorý bol herec – pracovať ako dramaturgička v Trnave, v divadle pre deti a mládež (spolu s neoavantgardistickým režisérom Blahom Uhlárom, *1951). Po tragickej smrti svojho brata sa zamestnala ako redaktorka v literárnom mesačníku Slovenské pohľady. Po rozpustení redakcie Slovenských pohľadov (1993) začala pracovať v Bratislave ako novinárka pre slovenskú redakciu Rádia Slobodná Európa. V tom čase sa začína jej spolupráca so slovenskou germanistkou a literárnou vedkyňou Janou Cvikovou (*1963). Obe zakladajú feministické združenie, časopis a neskôr aj vydavateľstvo Aspekt (1993), tribúnu radikálneho „kulturalistického“ krídla slovenského feminizmu; aspoň v prvej fáze vydávania Aspektu sa tento časopis mohol považovať za literárny, pretože tu publikovalo veľa domácich autoriek, resp. uverejňovali sa feministické umelecké texty z iných literatúr. J. Juráňová žije v Bratislave, píše, prekladá z ruštiny a angličtiny a pôsobí ako aktivistka slovenského feministického hnutia. Počas svojej spolupráce s divadlom produkovala s Blahom Uhlárom „divadelnú improvizáciu“ Téma Majakovskij, ktorá ju roku 1988 preslávila. Roku 1989 nasledovala inscenácia jej hry Salome a v 90. rokoch, keď sa už skončilo jej obdobie aktívnej spolupráce s divadlom, uvádzala sa jej hra Misky strieborné, nádoby výborné. Ako prozaička debutovala J. Juráňová roku 1993 zbierkou poviedok Zverinec. Roku 1996 vydala svoju druhú knihu, dvojprózu Siete a roku 1999 nasledovala knižka pre dospievajúce dievčatá Iba baba. Roku 2000 uverejnila novelu Utrpenie starého kocúra, ktorý vyvolal v literárnych kruhoch škandál. J. Juráňová je známa a uznávaná prekladateľka prozaického diela Margaret Atwood, esejí Virginie Woolf, Osipa Mandeľštama, L. N. Tolstého a iných autorov / autoriek.